Finančná správa zverejnila 15.3.2026 aktualizáciu zoznamu daňových subjektov uplatňujúcich si odpočet výdavkov (nákladov) na výskum a vývoj podľa § 30c. Dáta sa ešte môžu jemne korigovať, avšak už sa blížime k finálnym údajom za rok 2024. Viac vysvetľujeme v metodike na konci článku.
Čo hovoria čísla za rok 2024?
Daňová úspora podnikov za rok 2024, ktorú dosiahli vďaka uplatneniu superodpočtu, sa ustálila na úrovni 56,47 mil. €. V porovnaní s minulým rokom (54,12 mil. €) pozorujeme mierny rast o 4,34 %, ktorý môže na prvý pohľad pôsobiť pozitívne. Keď však tento nástroj skúmame do hĺbky a berieme do úvahy aj vývoj v ekonomike, je na mieste hovoriť o jeho stagnácii. Prečo?
Pri interpretácii tohto vývoja je dôležité pripomenúť, že superodpočet sa počíta z nominálnych oprávnených nákladov. Ak rastú mzdy a ceny vstupov, rastie aj základ pre superodpočet, čiže aj vykázaná daňová úspora, a to aj bez reálneho nárastu objemu výskumu a vývoja.
V roku 2024 bola priemerná inflácia na úrovni 2,8 % a ovplyvnila najmä nárast cien materiálu, energií a služieb. Zároveň sme pozorovali aj výraznejší nárast priemernej nominálnej mzdy v hospodárstve o 6,6 %. V tomto kontexte preto vnímame medziročný rast superodpočtu ako signál stagnácie nástroja a ide skôr o odraz nárastu cien služieb, materiálu a práce.
Rozdelenie podpory podľa sektorov: vedie IT
Z pohľadu objemu podpory (výšky úľavy) vedie IT sféra, ktorá má obrovský potenciál najmä s príchodom AI do podnikov, nasleduje chémia a plasty.
Pri detailnejšom pohľade na štruktúru uplatneného superodpočtu však vidíme, že významná časť daňovej úspory je koncentrovaná v prvej desiatke podnikov, ktorá predstavuje približne 36 % celkovej podpory a top 20 firiem takmer polovicu (48 %).
To naznačuje, že superodpočet dnes využívajú najmä podniky, ktoré majú výskum a vývoj systematicky integrovaný do svojich procesov a zároveň zvládnutú aj jeho administratívnu a metodickú stránku. Menšie a stredné podniky síce nástroj využívajú, no často v nižších objemoch alebo nepravidelne, pretože jeho uplatnenie je pre ne organizačne a procesne náročné.
Je superodpočet na výskum a vývoj stále efektívny nástroj? Áno, ale potrebuje impulz
Superodpočet nákladov stále patrí k najefektívnejším daňovým nástrojom podpory výskumu a vývoja na Slovensku. Počet subjektov, ktoré si ho uplatňujú, v poslednom období kulminuje na približne rovnakej úrovni. Pri medziročnom porovnaní vidíme, že v roku 2024 sa v zozname objavilo 139 podnikov, ktoré sa v zozname pre rok 2023 nenachádzali. Z toho 97 podnikov bolo úplne nových a uplatnili si superodpočet prvýkrát, zatiaľ čo 42 podnikov sa do zoznamu vrátilo po prestávke a uplatňovali ho už v minulosti. Zároveň však zo zoznamu medziročne vypadlo 129 podnikov.
Dôvodov môže byť viacero. Jednou z možností je, že firma v danom roku vykázala daňovú stratu alebo nemala dostatočný základ dane, takže si odpočet nevie uplatniť v plnej výške. Superodpočet totiž nefunguje ako daňová vratka. Neuplatnenú časť si však môže preniesť do nasledujúcich zdaňovacích období.
Zároveň však vidíme, že dynamika nástroja spomalila. Ak má mať superodpočet v ďalších rokoch výraznejší dopad na konkurencieschopnosť slovenských firiem, bude potrebovať nový impulz, ktorým by mohla byť zmena výšky sadzby, paušalizácia režijných výdavkov alebo možnosť uplatniť vybrané služby ako spôsobilé náklady.
Za spomenutie určite stojí fakt, že v susednom Česku sa pre zdaňovacie obdobia začínajúce v roku 2026 zvyšuje sadzba zo 100 % na 150 % oprávnených nákladov, a to do limitu 50 mil. CZK (nad limitom sa uplatňuje štandardných 100 %). O zmenách v superodpočte v Česku sme písali aj v našom predchádzajúcom článku tu. V Poľsku zase od 1. 1. 2022 umožňuje legislatíva pri nákladoch na zamestnancov zapojených do projektov VaV uplatniť odpočet až 200 % osobných nákladov, ktoré pritom v praxi zvyknú tvoriť významnú časť superodpočtu.
Na Slovensku aktuálne pozorujeme zotrvačnosť. Firmy, ktoré si procesy nastavili v rokoch vyššej sadzby, v nich pokračujú, no celkový nominálny rast už do veľkej miery kopíruje rast vstupov (mzdy, materiál, energie). Zmeny v daňovej oblasti v roku 2025 (najmä zavedenie sadzby dane 24 % pre firmy s výnosmi nad 5 mil. €) môžu pri výpočte úspory viesť k jej ďalšiemu nárastu, aj bez navýšenia reálneho objemu výskumu a vývoja.
Z pohľadu ďalšieho vývoja bude kľúčové, či dôjde k legislatívnym zmenám v oblasti superodpočtu nákladov na výskum a vývoj. Práve tie môžu prispieť k tomu, aby sa nástroj opäť stal dynamickým prvkom podpory podnikov na Slovensku. V opačnom prípade ostane stabilným, no stagnujúcim nástrojom.
Metodika spracovania štatistických údajov
Zdroj dát: Zoznam daňových subjektov s odpočtom výdavkov (nákladov) na výskum a vývoj podľa § 30c ods. 8.
Zaradenie do obdobia 2024: Do obdobia 2024 zaraďujeme subjekty, ktorým začína zdaňovacie obdobie kedykoľvek v priebehu kalendárneho roku 2024. Subjekty, ktorým začína zdaňovacie obdobie napr. 1. 12. 2024 a končí 30. 11. 2025, sú metodicky priradené k obdobiu 2024, pričom ich údaje môžu byť zverejnené neskôr (napr. až v priebehu roka 2026).
Korekcie v čase: V zoznamoch sa môžu objaviť subjekty, ktoré cez dodatočné daňové priznanie spätne upravili výšku uplatneného superodpočtu. Z toho dôvodu sa dá predpokladať, že dáta sa môžu v budúcnosti mierne zmeniť.
Poznámka k „reálnej podpore“: Superodpočet znižuje základ dane; v praxi sa jeho využitie prejaví len do výšky kladného základu dane (po zohľadnení pravidiel o odpočte daňovej straty). Ak firma nemá dostatočný základ dane, môže si neuplatnenú časť preniesť do ďalších zdaňovacích období, čo sa môže prejaviť v zozname až neskôr.
Ing. Martina Ilončiaková
Ing. Mgr. Martin Gondár
SmarTech Solutions SK, s.r.o.